Život je krá...

Autor: Dominik Valent | 7.11.2012 o 17:55 | (upravené 7.11.2012 o 22:31) Karma článku: 5,78 | Prečítané:  221x

Sedím si na balkóniku nášho prenajatého bytu, v ušiach sa mi prehráva pieseň Revival od Soulsavers a v hlave si neustále premietam udalosť z poslednej nedele. Udalosť, ktorá ma donútila pozastaviť sa na chvíľu a porozmýšlať. Udalosť, ktorú ťažko pochopiť, vysvetliť či prijať. Udalosť, ktorá zasiahla väčšinu z mojho okolia  hlavne kamarátov a priateľov.

Čo to je za udalosť veľmi ťažko opisovať. Udiala sa rýchlo a nečakane, akoby u nás povedali  „sťa blesk z jasného neba".  Umrel náš kamarát Pedro - jeden z „NÁS". Chalan, s ktorým sme sa stretávali denne, trávili víkendové večere v hornej krčmičke, popíjali a „zabíjali" voľný čas. Možno mávnete rukou a poviete: „ však je to súčasť života, denne umiera na svete niekoľko tisíc ľudí", alebo možno práve tu je tá príležitosť kedy by sa človek mohol trochu pozastaviť a porozmýšlať. Nemyslím tým skúmať podstatu a príčinu prečo aj mladí ľudia umierajú alebo snažiť sa pochopiť ako TO vlastne funguje, to nie. Skôr porozmýšlať nad tým základným, podstatným a asi naozaj najdôležitejším - nad vlastným životom. A ja som sa teda "trochu" pozastavil...

Nie nebudem tu vnucovať svoje vlastné teórie či praktiky, jednoducho chcem len poukázať  na fakt, že sa neustále náhlime za niečim čo vlastne ani nemá hodnotu a pritom tie hodnotnejšie veci nechávame na druhej koľaji. A po čase keď sa precitneme tak zistíme, že vlastne nič nemáme, nič sme nezažili,len prežili a už ani toho času veľa neostáva.

Neviem ako Vy, ale ja toto naozaj nechcem! Nechcem len tak prežiť svoj život. Chcem aby som pri konečnom bilancovaní aspoň z časti mohol byť so svojím životom spokojný.  Ako na to?  Na to zrejme každý musí prísť sám - mne osobne postačí keď sa budem snažiť robiť veci naplno a hlavne budem robiť veci, ktoré ma bavia a ktoré chcem robiť ja sám. Pustím sa do vecí, ktoré som z nejakej príčiny odkladal  či zámerne vynechával (nedôvera, neistota, strach, lenivosť). Zahodím predsudky, budem mať ambíciu smiať sa čo najčastejšie ako sa len dá, tráviť čas s ľudmi, ktorých mám rád a s ktorými chcem byť. Negatívne veci a emócie „hodím" za seba. Prestanem sa zaoberať minulosťou, ktorú už aj tak nezmením a budem sa sústrediť na prítomnosť lebo od nej by sa mala odvíjať budúcnosť. Už nechcem zbytočne plytvať časom. Možno to vyznieva nereálne ba až banálne, no jednoducho chcem byť spokojný z každým jedným dňom, ktorý „dostávam"  k dispozícii. Možno sú to už len dni, týždne či mesiace, kto vie?

Život je krátky na to aby nám pretiekol pomedzi prsty, nemyslíte? Je to smutné, keď Vás k takémuto zamysleniu donúti až takáto tragická udalosť. Povedali mi, že každý na svete má svoju úlohu či misiu a keď ju naplní, zároveň naplní aj podstatu svojho bytia a „poberie sa za lepším" . Sám nepoznám svoju vlastnú úlohu a nepoznal som ani tú Pedrovu.......

.......no možno to bol práve tento priestor, tento moment, toto zamyslenia......

Ďakujem Pedro, budeš chýbať - Rest In Peace my friend!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?