Piť či nepiť?

Autor: Dominik Valent | 21.11.2012 o 1:32 | (upravené 21.11.2012 o 2:05) Karma článku: 7,56 | Prečítané:  640x

Asi tak mesiac dozadu, prišiel spolubývajúci plný odhodlania a presvedčenia podstúpiť 8-týždňový alko-detox. V jeho prípade ale nešlo len o rozmar, či fakt že by mal problém s alkoholom alebo by to nejako nevykrýval. Jednoducho to bola súčasť jeho duševnej očisty, začiatok nového štartu a tiež rozhodnutie otestovať sám seba.

Trochu čudné, nanajvýš zvláštne, nie? Však prečo sa zdávať aj toho posledného potešenia a príležitostného uvoľnenia ba niekedy až uletenia z reality? Alkohol napriek svojej minulosti, zbytočnosti a potenciálnej závislosti, predstavuje v súčasnosti jednu z mála legálnych drog a bežnú súčasť nielen spoločenského života tak pre starších ako a hlavne aj pre tých mladších. Však to tradičné „jedno pifko“, víkendové resetovanie hlavy, pohárik vínka či dva po nedeľňajšom obede, resp. po vynikajúcej večeri doma alebo v reštaurácii, za „kalíštek“ počas domácej brigády, alebo už štandardne známy zdravotný, sú tak typické, tak naše.... A čuduj sa svete, ale od pondelka až do nedele sa vždy nájde nejaká príležitosť, ktorú treba nejakým spôsobom „osláviť“ .

A preto, i tak trochu pod vplyvom viacerých okolností typu: vystúpiť z davu, urobiť niečo odlišné a poukázať na seba, ale aj na dôkaz, že som rovnako silný a stály vo svojich rozhodnutiach ako môj spolubývajúci – som 1.novembra po stredajšej rozlúčkovej párty s kolegom, ešte zo zbytkovým alkohol v krvi verejne vyhlásil svoj prednarodeninový detox. Čo v praxi znamenalo 44dní bez alkoholu a aby som prekonal spolubývajúceho nielen v dĺžke detoxu, tak som k tomu pridal aj detox nikotínový.......

V duchu som si hovoril: „však to predsa nemôže byť až tak ťažké či náročne vydržať pár dní bez“. No opak sa ukázal pravdou. A to okamžite už prvý piatok, t.j. druhý detoxový deň. V rámci  „dušičiek“ som sa vrátil domov na rodnú podkonickú hrudu a večer ako ináč som zavítal do miestnej krčmičky kde som sa stretol s kamarátmi. Svoj zámer som prezentoval aj pred nimi a ako dôkaz som si v prvom kole dal veľkú vineu. V duchu som si vravel „Silák, to dáš, to pôjde“. No kamaráti aj tak mojim slovám neverili a bez ohľadu na moje rozhodnutie pokračovali v štandardnom piatkovom scenári. Takmer hodinku som si dokázal popíjať tento hroznový nápoj. Ku koncu to však už bolo príliš teplé a preto som sa pobral k pultu a objednal si jedno nealko pivo. Toto pivo som predtým nikdy v živote nemal, považoval som to za pivo-nepivo a mal som pravdu. No ďalšia hodinka úspešne „zabitá“. Kamaráti už príjemne usmiaty s rumeňou popod oči. Cigaretový dym všade okolo príjemne hladil moje čuchové receptory, ale odhodlanie, to ešte pretrvávalo. Avšak potom to prišlo - zlom, po dvoch hodkách som akosi prestal zvládať nápor až prílišnej pohody, ktorý sa valil z okolia a všetky moje vznešené predsavzatia sa v okamihu rozplynuli ako dym. Najprv ciga a vzápätí objednávka veľkého seriózneho pivka a k tomu „prťku“ vodky. A bol som späť. Večer som ukončil s bilanciou tri pifká a rovnaký počet prtiek. V sobotu ma čakala rodinná oslava a v nedeľu som ešte "musel" spláchnuť  úžasný obed. No čo Vám budem hovoriť.....

V pondelok som sa vracal do hlavného mesta so sklopenou hlavou, ale opäť s presvedčením, že ten detox predsa len dám. Nebude to síce 44 dní, ale aj tých 40 bude dobrých. A tak som spravil oficiálne verejné vyhlásenie č. 2. A aby to opäť nebol extrém tak tentoraz sa detox týkal výlučne len alkoholu, s tým že cigarety vysadím až od 14eho na najbližší mesiac.

Dnes som v treťom týždni mojej detoxovej misie a  čestne prehlasujem, že už 16dní som neokúsil alkohol  a zajtra tomu bude týždeň bez cigariet. Dokonca som prežil aj posledný víkend – opäť na rodnej hrudi! Ale poviem Vám, že je to predsa len o čosi ťažšie ako som si to v skutočnosti predstavoval. Teda aspoň ten začiatok. Teraz si žijem celkom "usporiadaným životom" a tu Vám ponúkam pár drobností, postrehov, ktoré som si všimol a s ktorými som sa stretol počas posledných dvoch "čistých" týždňov:

 

fakt, že mi ostávajú peniaze navyše je neodškriepiteľný,

ráno sa nebudím so žalúdočnými problémami a inými príznakmi neistoty,

rozbeh do dňa je pomalší ,

v ranných rozhovoroch používam len a výlučne jednoduché vety nerozvité,

ráno radšej netelefonujem ,

nebojím sa dychovej kontroly,

bývam často „zneužívaný“ a „využívaný“ ako ideálny prepravca mojich podnapitých kamarátov z obce do mesta a späť,

nerozumiem a nechápem niektoré rozhovory s pripitými kamarátmi,

prichádzam na to, že dôvod na pohárik tu bol, je a bude vždy a za každej situácii,

ľudia sa na mňa nechápavo pozerajú keď im hovorím o detoxe,

mám ešte viac času na premýšlanie a veci, ktoré som nestíhal (opäť čítam knihy!!!).....

Tak a teraz si vyberte! Čoho je viac? Čo je lepšie? Piť či nepiť? Ó aké „hamletovské“. Mne sa to páči. Aktuálne mi to vyhovuje. Je to iné, je to odlišné a nie je to „masové“.  Neľutujem nič, veď vlastne ani nie je čo. Idem si ďalej, idem si svoje. Ale v duchu si vravím, že 40dní bude akurát dosť. A tak si škrtkám ďalší deň v kalendári a premýšlam aké to bude potom, po 14stom, však tie „narodky“ by sa patrilo nejako osláviť, nie.....????

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?